Ako pracovať s touto knihou

“Je to absolútna pravda! Nie, ja som sa nezbláznila, svet sa zbláznil! Svet nemá odpovede, ja ich mám! Nemám čo získať, ani čo stratiť. Všetko je tu k dispozícii. Ako vo vnútri, tak aj vonku. Celý ten zápas, aby som bola viac, inou, lepšou, je len súčasťou procesu – uvedomenia si pravdy.“
Táto kniha bola napísaná pre vás. Zaobchádzajte s ňou ako s veľmi cenným darom, ktorý vám zo srdca podaroval niekto blízky. Položte si ju u vás doma na také miesto, ku ktorému budete mať vždy prístup. Prečítajte si ju raz. Potom si ju tu a tam čítajte po malých častiach.

Keď budete pripravené, prečítajte si ju od začiatku do konca. Čítajte a rozprávajte sa so mnou. Hádajte sa so mnou. Píšte mi listy. Pozorujte, ako sa cítite, čo cítite, čo sa vo vás počas čítania odohráva.

Potom si sadnite a ponorte sa do navrhovaných cvičení a rituálov. Vytvorte si priestor a doprajte si na ne čas.

Keď to urobíte, váš život sa dostane na novú úroveň uvedomenia. Potom si z času na čas knihu otvorte na ľubovoľnej strane a prečítajte si citáty alebo jednotlivé odseky alebo si vypočujte piesne. Každá kapitola obsahuje citát a pieseň. Možno si ich budete chcieť prečítať, ponoriť sa do ich energie, vibrácií a pozrieť sa do svojho vnútra a odpoveď na čokoľvek, čomu v živote práve čelíte, prirodzene vypláva na povrch.

Dala som si cieľ, o ktorom som vám hovorila už skôr. Cieľ, o ktorom som si myslela, že je nesplniteľný. Cieľ premeniť neviditeľné, nevyjadrené na viditeľné, do slov. Celkom sa mi páči, ako to vyzerá a modlím sa, aby vám to prinieslo úžitok. Tak veľmi túžim s vami zdieľať to úžasné oslobodenie a prebudenie do ženskej sily, ktoré som mala to šťastie zažiť!

Veľmi vám odporúčam, aby ste, čítajúc túto knihu –

počúvali, cítili, vnímali, načúvali, žili a uvažovali!

Predtým, než som začala chodiť do školy, som žila v úžase pred stvorením. Počas školy ma naučili, aby som zabudla na to, kým som. A stala sa niekým iným. Neskôr som zistila, že ten niekto bol robot.

Prestaňte veriť tomu, čo vám hovorili vaši rodičia a učitelia v škole. Už tu viac nie sú, aby nám hovorili, čo robiť a akou byť (aspoň pre väčšinu z nás!)

Takže to poviem znovu –

ítajúc túto knihu počúvajte, preciťujte, vnímajte, načúvajte, žite a uvažujte!

Všetko, čo hovorím, pochádza z mojej osobnej skúsenosti. Berte to ako zdieľanie. Netvrdím, že som našla absolútnu pravdu. Ja len cítim volanie povedať vám o tom, čo funguje u mňa a u mojich sestier, mne blízkych Žien Bohýň. Takže, pochybujte o každom jednom slove. Neverte ničomu, čo píšem alebo hovorím. Vždy si to navnímajte samé za seba. Pýtajte sa: „Rezonuje to so mnou? Je to pravda aj z môjho pohľadu?

Ak nie, tak to len pustite. A čítajte ďalej. Text tejto knihy je kúzelný. Niekde na týchto stránkach sa možno ukrýva váš osobný kľúč. Možno ho nájdete medzi slovami. Len dôverujte procesu. Funguje, ručím za to! Zažila som to sama na sebe ako aj prostredníctvom skúseností toľkých mne blízkych žien, ktoré som mala to privilégium na svojej ceste stretnúť.

Neexistuje žiaden „jediný a absolútny“ predpis, ako túto knihu používať, pretože každá z vás je jedinečná! Len sa k vám nežne prihováram a prosím, aby ste boli otvorené a vychutnali si prítomný okamih a čítali a vychutnávali si slová, nechávali ich v sebe vibrovať, aby ste dovolili vyjsť na povrch všetkému súdeniu, strachom a vnútornému odporu, aby ste umožnili všetkým emóciám vyplaviť a vyjadriť vašu vlastnú pravdu. Otvorte sa, preciťujte, dovoľte si, nadýchnite sa do čohokoľvek, čo sa objaví vo vašom vnútri a zavolá vás domov. Dôverujte si a buďte sama sebou. Vo vašom vnútri existuje posvätný navigačný systém, ktorý funguje bezchybne. Keď natrafíte na perlu múdrosti, vysiela vlny pozitívnych vibrácií a keď narazíte na blbosť, vysiela negatívne, rinčiace zvuky. Vnímajte oboje. Dôverujte vášmu navigačnému systému!

Nechajte citáty otvárajúce každú kapitolu, nech s vami rezonujú. Dýchajte. Na malú chvíľku si zavrite oči. Znovu sa nadýchnite a potom pokračujte v čítaní. Ak si chcete niečo poznačiť, zapíšte si to do textu alebo do zápisníka. Predstavte si, že tu vedieme súkromný rozhovor, len vy a ja. Hovorím k vám prostredníctvom týchto slov a vy reagujete. Možno niekedy naozaj nebudete súhlasiť s tým, čo čítate. Dobre, tak to len nahlas povedzte alebo si to zapíšte. Aká je vaša pravda? Aká je vaša skúsenosť?

Toto je vaša cesta k znovuzískaniu vašej ženskej sily.

Táto kniha je interaktívna. Nie je to žiadne uvoľňujúce čítanie pred spaním. Je veľmi živá a plná energie. Preto vám odporúčam, aby ste ju čítali počas dňa. Z každej kapitoly si prečítajte toľko, koľko cítite, aj keď by malo ísť len o zopár riadkov denne. Na ďalší deň znovu. Po tejto ceste kráčame spoločne.

Prečítajte si odporúčané cvičenia a rituály. Samozrejme, že kniha najlepšie funguje, keď si ich naozaj aj vyskúšate. Možno si budete chcieť najprv prejsť otázkami, ktoré sú pri jednotlivých cvičeniach. Nahrajte si ich na svoj smartfón alebo iné zariadenie a vypočujte si ich so zavretými očami. To je ten najlepší spôsob. A aby som vám to uľahčila, tieto cvičenia som pre vás aj nahrala a môžete si ich stiahnuť z webovej stránky a nechať sa viesť mojím hlasom.

Ak sa na cvičenia necítite, nerobte ich. Možno ešte neprišiel ten pravý čas. Jedného dňa príde čas aj na ne a keď to budete tak cítiť, vždy sa k nim môžete vrátiť.

Kapitoly sú štruktúrované ako ucelený proces, ktorým si po malých krôčikoch prechádzate. Najlepšie funguje, ak začnete od začiatku a idete krok za krokom. Ako v živote. Netreba sa ponáhľať alebo začínať od konca. Alebo v strede. Krok za krokom. Doprajte si čas. Nemusíte sa náhliť len preto, aby „ste to mali za sebou“. To kúzelné slovo je odovzdaj sa. Ona v tebe už pracuje a pozná tvoje tempo.

Vlastne, ak by som vám mohla dať jedinú radu na to, aby ste z tejto knihy získali maximum, bola by to táto:

Uvoľnite sa!

Len sa uvoľnite!

Už len to, že čítate tieto riadky, stačí. Všetko ostatné sa udeje v správnom čase. Vy ste už tak perfektné, tak úžasné, tak milované, tak vzácne a teraz ste tu!

Uvoľnite sa do tejto knihy. Čítajte a pozorujte. Sústreďte sa na seba, na svoj vnútorný svet. To je kľúčové. Počas čítania počúvajte, preciťujte, vnímajte seba samé, zostaňte uvoľnené a otvorené.

Takto získate z tejto knihy maximum.

Na konci každej kapitoly nájdete pieseň, ktorá v sebe ukrýva kľúč k vášmu prepojeniu sa so ženskou múdrosťou. Môžete si len prečítať jej slová alebo si pieseň stiahnuť z ITunes alebo iného programu na internete. Počúvajte hudbu aj slová. Na webovej stránke nájdete celý zoznam piesní určených pre každú kapitolu spolu s textom ako aj odporúčaním miesta, odkiaľ si pieseň môžete stiahnuť. Toto je náš hudobný dar pre vás. Počúvajte, užívajte si a keď sa budete na to cítiť, tak si zatancujte. Ženy Bohyne tancujú vždy. A tiež spievajú. A ak ste – v určitej období vášho života – prestali tancovať alebo spievať, tu je spôsob, ako môžete znovu začať. Nájdite si miesto, kde môžete byť samé. Ak také miesto v dome nemáte, použite kúpeľňu. Pohmkávanie alebo spievanie v sprche je super. A môžete si tam aj zatancovať. Na začiatok skvelé. Sľubujem, že jedného dňa budete mať svoj vlastný posvätný priestor. A možno ho už máte.

Len to urobte!

Dôverujte si, uvoľnite sa a dajte nám vedieť. Vitajte v Kmeni žien Bohýň!

Môže sa stať, že na konci knihy budete chcieť viac. Možno ste už pripravené prísť na Iniciačný seminár Donna Divina. Navštívte našu webovú stránku www.donna-divina.com!

Paola, Ninya, Alison a ja

Predtým, než sme sa stretli s Ňou, našou pravou ženskou podstatou, sme moja dcéra Ninya a ja neboli skutočne šťastné.

Vo vnútri seba som bola hlboko nešťastná (aj keď navonok som sa nasilu usmievala), pravidelne strácajúc spojenie so sebou som zvádzala boj v práci a vo vzťahoch. Prešla som si aj silným vyhorením – moderné slovo pre hlbokú depresiu – keď som sa počas šiestich mesiacov doslova nemohla pohnúť; nemohla som ani požívať jedlo, žila som ako zelenina. Bolo to, akoby niekto moje telo vytiahol zo zásuvky.

Predtým, než som sa dostala do tohto vážneho stavu, som neustále hľadala niečo lepšie, ten chýbajúci kúsok, niečo viac, každý jeden deň. Jednoducho som nebola spokojná s tým, aký bol môj život. Moje úspechy a čísla, ktoré som v práci dosahovala, neboli nikdy dostatočné, prekážky boli vždy príliš veľké a ja som sa často sťažovala na to, aká som vystresovaná a aký je život ťažký. Aké ťažké je zarobiť peniaze. Aké hrozné je nežiť životný štýl svojich snov. Nikdy som naozaj nemala dosť. A nenávidela som sa za to.

Vo vzťahoch s mužmi som ich zvykla obviňovať za to, že ma dosť vrúcne nemilovali, že mi nevenovali dosť času, že tu pre mňa neboli v čase, keď som ich potrebovala. Nemohla som vystáť to, že muži, ktorí mi vyznali lásku a chceli so mnou byť (doteraz som mala dva vážne vzťahy s mužmi; 12 rokov som žila vo vzťahu, ktorý sa rovnal manželstvu a teraz som vydatá), so mnou v skutočnosti neboli. Oni „necítili“, že to chcem a ich správanie ma často tak naštvalo, že som na nich kričala. Bojovala som proti nim a viedla vojnu vo vnútri rodiny. To situáciu nezlepšilo, naopak, pre moje deti to bolo horšie. Neznášala som mojich kedysi milovaných partnerov za to, že dovolili, aby sa naša láska rozpadla. V mojich očiach to bola ich vina.

Vzťahy s priateľkami niekedy trochu pomohli, no poväčšine boli tiež skôr komplikované. Žiadnej žene som nevedela dôverovať. Opakovane som bola podvedená a zradená mojou, v tom čase „najlepšou“, priateľkou. Napokon mi prebrala aj môjho partnera – čo je už absolútna zrada! Druhé ženy som vnímala ako konkurentky a bolo lepšie, keď vzťahy s nimi zostávali iba povrchné.

Stres bol v mojom živote vlastne všade. Musela som ťažko pracovať (bola som neustále v procese budovania novej spoločnosti), nemala som žiaden čas na oddych a okrem toho tu bola domácnosť a rodina, o ktoré sa bolo potrebné postarať. Pamätám si, ako som jedného večera prišla domov, unavená a zostresovaná z rušného dňa som stála v kuchyni, bolo treba pripraviť večeru, naložiť práčku, upratať obývačku a deti sa na hornom poschodí práve začali biť. Vybuchla som a začala kričať, ihneď som si však ústa prikryla dlaňami a namiesto toho si ťahala vlasy. Odbehla som do kúpeľne, kde som mohla byť sama a vybuchla som do plaču. Po chvíli som sa dala dohromady natoľko, že som mohla pokračovať. Dookola som si opakovala: to zvládnem, všetko zvládnem.

No nezvládala som to. Len som to predstierala dovtedy, kým moje telo nevypovedalo službu. Potom som už viac nefungovala pre nikoho, ani v práci, ani v rodine, dokonca som tu prestala byť aj pre seba samú.

Aby som sa z toho dostala, vyskúšala som každú možnú terapiu, na ktorú som natrafila: tradičnú medicínu v rôznych krajinách a u rôznych doktorov, ajurvédu, akupunktúru, Reiki, homeopatiu a množstvo ďalších alternatívnych metód.

Cestovala som po svete a učila sa u najslávnejších guru v oblasti liečenia a osobnostného rozvoja, zúčastnila som sa 124 rôznych seminárov a pobytov, neustále sa usilujúc „opraviť“ seba samú a nájsť zdravie, bohatstvo a naplnenie.

Sedela som s osvietenými majstrami východu a západu v Indii, na Bali, v Taliansku a Nemecku.

Uchýlila som sa do ticha. Rozprávala som sa s koňmi. Žila som v prírode.

Naozaj som vyskúšala všetko. Všetko to bolo fajn a niečo mi to dalo. No nepomohlo mi to byť šťastnejšou, zdravšou alebo naplnenou.

Až kým som – takmer náhodou – nenatrafila na iniciačný proces, ktorý dnes volám Iniciačný pobyt Ženy Bohyne. Proces, ktorý prijímajú ženy, je vedený ženami a určený pre ženy.

A… bolo pre mňa ľahké prijať túto novú techniku? Naplno sa otvoriť v prítomnosti iných žien? Ó, nie, ani náhodou! Vzdorovala som, bojovala; myslela som si, že všetky tieto ženské sú bláznivé. Neverila som im, stiahla som sa do seba a uzavrela sa… Bolesť som cítila v každom kúsku svojho tela.

Takže úplne chápem, ak sa cítite podobne. Sama som to zažila. Len vás prosím, aby ste mi dôverovali a zostali otvorené voči každému slovu v tejto knihe! Viem, že už aj to sa zdá príliš. Tak si len doprajte čas. Ja som si ho tiež musela dať, tie všetky presvedčenia, ktoré ma sformovali do toho, čím som si myslela, že som, potrebovali nejaký čas na to, aby svoje zovretie povolili. Tie rany v mojom vnútri, ktorým som nikdy nevenovala pozornosť, boli príliš boľavé na to, aby som ich hneď vystavila „slnku“ a svetlu. No láska a kúzlo prítomné v Kruhu Múdrych Žien boli silnejšie ako môj vzdor. Pomaly ale isto som sa uvoľnila a zmäkla a potom sa udial zázrak. Vrátila som sa k Nej, domov. Bola som voľná!

V prvom rade som zistila, že na mne nie je nič zlé. Prišla som na to, že som jednoducho žena, ktorej je zaťažko žiť vo svete, ktorý je vytvorený mužmi a v ktorom dominujú muži. A že, ako väčšina žien, aj ja len potrebujem pretvoriť môj život ženským spôsobom na život, ktorý bude napojený na tú silnú ženu, ktorá žije v našich telách a jej podstatou je skutočná krása a láska. A že keď sa spojíme s touto ženou, naše telá znovu začnú žiariť zvnútra a naše životy budú úplné a naplnené. Toto následne pomôže našim mužom, rodinám a dedinám a mestám, pretože – možno ste to už počuli – ak nie je šťastná Mama, nie je šťastný nik!

Ja som si vytvorila život ženským spôsobom. Teraz tu už mám svoj priestor, aj doma. Naša rodina sa zblížila. Nechávam sa viesť Ňou. Denne sa s Ňou spájam.

Dnes žijem život Ženy Bohyne. Som slobodná, zdravá, šťastná a naplnená. Som hlboko napojená na to, kým v skutočnosti som, každé ráno vstávam s veľkým úsmevom na tvári a v smiechu žijem vlastne každý deň, aj vtedy, keď prídu ťažkosti. Aj teraz, som na pláži na ostrove Korfu, beriem si voľno z môjho aktívneho života a užívam si tento čas iba pre seba! Naozaj, žijem svoj sen.

Ak prídu problémy – a oni prídu, pretože vytvoriť si život podľa seba, ženským spôsobom je celoživotný proces – tak sú tu pre mňa moje sestry, moje blízke Ženy Bohyne, s ktorými sa spojím. Jedna druhú podporujeme, ponorené v Ženskej Múdrosti, v tej Múdrosti, ktorá žije v našom vnútri.

Ninya a ja máme oveľa hlbší vzťah ako zvyčajne matka a dcéra majú. Vidíme veľkosť tej druhej a sme vždy pripravené podporiť v tej druhej to najvyššie a najlepšie. Je to akoby sme neustále hovorili: „Chcem pre teba to, čo chceš pre seba ty!“ Slobodne sa rozprávame o všetkých možných témach, starostiach a problémoch. A v jednote kráčame v ústrety novému svetu, svetu plnému lásky a dobroty, jednoty a prirodzenej sily.

Fungovalo to u mňa. A viem, že to bude fungovať aj u vás!

Prekážka číslo tri

Som skutočná, žiarivá Bohyňa, moja pokožka horí ohňom premeny a ja sa cítim poctená, že som povolaná k tejto obrovskej vízii, k tomu, aby som vyšla von z mojej ulity, môjho väzenia a prehovorila k svetu. Budem dosť silná? Potrebujem ženskú cestu, tak veľmi ju potrebujem a moje sestry tiež. A aj naša planéta. Unavená dosahovaním cieľov, snažením sa získať vyšší príjem… v mojom vnútri je hlboká túžba len byť a spočívať v sebe samej a tancovať tanec tvorenia bez toho, aby mi niekto bránil v pohybe… táto túžba ma k Nej ženie čoraz viac!

Ninya

Dnes som šťastná, že som taká, aká som, no nebolo to tak vždy …

Ešte ako malé dieťa narodené do náručia veľmi mladej matky, smutnej a nespokojnej, ubolenej z mnohých faciek, ktoré od života dostávala, som pochopila jedno: narodila som sa do „mizerného sveta“. Jediný spôsob, ako tu môžem prežiť, je z diaľky to všetko sledovať, byť opatrná a nepriťahovať nijakú pozornosť. „Netráp sa, mami, ja som tu, budem dobrá a milá a urobím ťa šťastnou!“ Toto boli slová, ktoré som vo vnútri seba cítila zakaždým, keď som sa pozrela na svoju mamu. Byť pokorná, slúžiť, snažiť sa, aby ma vždy mala rada a vo vnútri ma zožieral ten nekonečný pocit, že aj tak to nikdy nebude stačiť, pretože všetka bolesť, každá hádka medzi ňou a otcom, sa spájala s mojou existenciou. Vyrastala som veľmi utiahnuto, izolovaná v horách a jedinými mojimi priateľmi boli zvieratá. Tu som slobodu nachádzala v snívaní; mojím najobľúbenejším bol klasický sen o princovi na bielom koni, ktorý ma pred týmto hrozným svetom zachráni. Okrem toho som celý život cítila hanbu, hanbila som sa za to, že sa stávam ženou, hanbila som sa, keď si chalani zo mňa uťahovali a veľmi som sa hanbila byť sama sebou. Preto som začala nosiť masky, lepšie povedané, veľa rôznych masiek, každá z nich perfektne sadla na meniace sa okolnosti: maska plachého dievčatka, maska tajomnosti, maska vzbudzujúca záujem, maska „je mi to jedno“, maska dobrého a úslužného dievčatka, ktoré vie, ako sa o každého postarať; maska silnej a lepšej, ktorá sa ničoho nebojí… každá maska bola skvelým imidžom, ktorý som svetu ukazovala. Výborný spôsob ako zakryť tú nezmernú prázdnotu, ktorá sa za celou tou maškarádou skrývala… napriek tomu všetkému som bola milovaná!

No predsa, táto prázdnota tam na mňa stále čakala, sliedila spoza každého rohu, prázdnota, od ktorej som roky utekala, lepšie povedané, unikala obrovskou rýchlosťou … môj spôsob, ako zaplniť to prázdno, bol ten, že som neustále hľadala známky lásky, uznania a zbožňovania. Objatie, kompliment, romantický večer, láska a zbožňovanie mojej mamy, kvety, dary … na chvíľu ma to upokojilo a hneď na to zanechalo v existenčnej prázdnote, ktorá ma prenasledovala. Nezáležalo na tom, koľkokrát mi bolo povedané, že som nádherná alebo úžasná. Nezostalo vo mne žiadne slovo alebo čin. Bola som prázdna a bezcenná. Žiadna z mojich skvelých masiek nesplnila účel, pre ktorý som ich vytvorila. Všade, kam som sa pohla, som hľadala uznanie, akési právo na život. No neuvedomovala som si to.

Moja mama ma pozorovala a nechala ma na tejto ceste hľadania seba samej stratenú vediac, že by som sa nenaučila nič, ak by sa mi snažila naznačiť smer, ktorým by som sa mala vybrať. Ten som musela nájsť sama, vo svojom vnútri. Dnes som jej vďačná za to, že ma nikdy netlačila do vecí, o ktorých si myslela, že „sú pre mňa tie správne“. Trvalo mi to dlhý čas. Prešla som si obdobiami temnoty, v ktorej som sa úplne stratila a padla do otvorenej tlamy nekonečnej prázdnoty. Snažila som sa prísť na to, ako to necítiť, v žiadnom prípade som sa nechcela tejto prázdnote poddať. Moja mama, ktorá sa venovala svojmu osobnému rastu, ma pozorovala a jemným spôsobom mi ukazovala rôzne metódy. Tie však u mňa nefungovali. Nechcela som sa zmeniť, aj napriek tomu, že som vedela, že tu existuje niečo viac, že ja môžem byť viac než tým, čím som bola… no moja malá ulita, zabezpečená všetkými mojimi nezdravými zvykmi, bola príliš pohodlná na to, aby som otvorila dvere a stala sa ženou, ktorou som vždy bola. „A čo ak potom zostanem sama? A čo ak potom prestanem fajčiť? A čo ak opustím svojho priateľa? A čo ak potom už viac nebudem chcieť byť so svojimi priateľmi? Čo potom? … nový svet je tu, blízko, vzdialený len o jedno rozhodnutie … ale nie, ja hovorím nie, príliš sa bojím môjho vlastného svetla.

A zrazu prichádza nová pozvánka: „Je to seminár len pre ženy, rada by som tam šla s tebou, bolo by fakt super skúsiť to spoločne.“

Ok, beriem. „Poďme, mami.“ Ja a ty, na seminár pre ženy … Uf!…

Na prvý pohľad vyzerá všetko divne, cudzo, neznesiteľne sladko a celú ma to zahaľuje. A prázdnota. Je tu. Tá priepasť, od ktorej som stále utekala. Tu už nemám kam uniknúť, kamkoľvek sa otočím, vidím zrkadlo. Končím. Prestávam sa brániť, snímam si masky. Jednu po druhej. Padám do priepasti prázdnoty a bolesti, extrémne silnej existenčnej bolesti: počas štyroch dní som plačom uvoľňovala bolesť, ktorá bola uložená v mojom vnútri a oddeľovala ma odo mňa samej. Stojím pred mamou, dávam jej dovolenie, aby ma videla takú aká som, nemôžem jej pomôcť, nemôžem jej viac slúžiť, pretínam puto s jej bolesťou a starám sa iba o seba. Na konci je zo mňa iná žena, žena, ktorú som nikdy predtým nestretla. Akoby som bola v cudzej koži. Pozerám sa na seba do zrkadla a pýtam sa, či nadišiel čas milovať to, čo vidím… Áno … Hotovo. Pozerám sa na mamu, ona je ženou a ja som tiež žena. Sme ženy kráčajúce po ceste. Už jej viac nemusím pomáhať, nemusím sa jej páčiť, môžem povedať nie, môžem zúriť a – čo je ešte lepšie – môžem byť pred ňou silná. Ona ma priviedla k svetlu, prostredníctvom nej som vkročila do sveta a budem jej navždy vďačná za tento obrovský dar, ktorý som dostala, za život … v tele ženy.

Takto sa začala moja cesta a takto sa zrodilo volanie zdieľať túto cestu s druhými ženami. Je to volanie z pradávnych vekov, volanie matiek, ktoré sa schádzali na posvätných miestach, aby si uctili Bohyňu, ktorá žila v ich vnútri.

Dnes dýcham a usmievam sa na život v mojom vnútri: ONA, sladká Žena Bohyňa, domov v mojom vnútri, vedie každý jeden môj krok, každú kapitolu v mojom živote. Nikdy nie som sama. A mám dovolenie žiť svoju pravdu. Je ako oheň, ktorý vo mne horí, slepá intuícia. Ak dobre počúvam, viem, čo sa stane ešte pred tým, než sa to stane. Som žena … a celý svet žije v mojom vnútri.

A aj vo vašom! Prišiel čas, aby ste to pocítili.

Paola

Rada by som vám porozprávala svoj príbeh, ktorý sa odohral pred desiatimi rokmi, keď som z ničoho nič ohluchla na pravé ucho. Diagnostikovali mi ťažkú stratu sluchu, z ktorej som sa našťastie v priebehu niekoľkých týždňov vyliečila. Napriek tomu môj život už viac nebol ako predtým. Uvedomila som si, že som od svojho tela dostala silné znamenie, že niečo nie je v poriadku.

Od tejto chvíle som začala hľadať a snažila sa nájsť zmysel toho, čo sa mi stalo. Po rokoch hľadania a práce na sebe som napokon mala možnosť zúčastniť sa môjho prvého semináru Iniciácia Ženy Bohyne. Bola to pre mňa nezabudnuteľná skúsenosť, ktorá zásadne zmenila môj život a pomohla mi spojiť sa so svojou ženskou podstatou.

Stále si pamätám na tú chvíľu naplnenú radosťou, keď som cítila, že moje hľadanie konečne nabralo ten správny smer.

Chaos, ktorý som v sebe prežívala počas predchádzajúceho obdobia, sa uvoľnil a ja som pocítila obrovskú dôveru a vďačnosť za to, čo mi život stále ponúkal. Najviac sa však zmenil môj vzťah k môjmu ženskému telu, ktoré bolo také plné života a sily ako nikdy predtým. Teraz vyjadrujem svoju ženskosť slobodne, pretože som si dovolila načúvať tomu, čo chce moje telo vyjadriť bez toho, aby som to súdila.

Vďaka tancu a pohybu, ktorý plynie podľa hudby žien bohýň, sa moje telo roztápa a spája s mojou podstatou, s hĺbkou mojej duše. To, čo cítim v tých chvíľach, je úžasný a kúzelný pocit, že som súčasťou vesmíru, ktorá sa hýbe a vibruje v harmónii s celkom.

(A pretože je to tak výnimočné, rada by som dodala, že Paola je učiteľka literatúry na dôchodku a vo veku 66 rokov znovu tancuje ako tínedžerka.)

Alison

Cestu, ktorá ma viedla domov k sebe samej, k Posvätnej Žene, ktorá žije v mojom vnútri, som našla na Donne Divine. Všetky moje predchádzajúce životné skúsenosti boli vlastne prípravou na toto…

Ako som tak nedávno sedela vo vani, zrazu som si uvedomila… že toto je tá chvíľa … som pripravená stať sa Ženou. Ty chceš byť v štyridsiatke ženou? Už v dvadsiatke si bola ženou! Čo si robila doteraz?

No až v tomto momente sa cítim a žijem tú Ženu v mojom vnútri. Tú prvotnú, vášnivú, slobodnú, intuitívnu, múdru, milujúcu, všeobjímajúcu bojovníčku a Bohyňu.

Žije v mojom vnútri pripravená sa ukázať. To, čo jej doteraz bránilo, boli vrstvy nánosov, ktoré len potrebovali čas na to, aby sa uvoľnili. Boli tam staré návyky, vzorce správania, zdedené presvedčenia a predstavy, ktoré som si osvojila od druhých a skopírovala do svojho života. Videla som, ako sa scény z môjho ranného detstva opakujú v mojej vlastnej rodine, ako ma strachy z detstva a dospievania brzdia v dospelosti a cez to všetko prenikal nahromadený hnev. Vnímala som, ako sa tieto vzorce, plynúce z môjho vzťahu s otcom, začínajú prejavovať vo vzťahu s manželom, sledovala som očakávania zabetónované v mojej mysli, o ktoré som sa neustále potkýnala a končila hlboko sklamaná a frustrovaná. Videla som, ako sa moja vlastná neistota a pochybnosti ohľadne mojej vlastnej hodnoty zrkadlili v živote mojej dospievajúcej dcéry. Cítila som tú zúrivosť, ktorá sa drala mojím telom a chcela kontrolovať všetkých navôkol, padala som do zúfalstva, pretože ak veci nefungovali podľa mojich predstáv, považovala som to za svoje zlyhanie … zlyhanie ako ženy, ako matky, vlastne, ako človeka… Tak, ako som súdila seba, tak som súdila aj druhých.

Už som nechcela, aby ma tieto veci naďalej dusili. Jedna vrstva mizla za druhou, moje vedomie sa stávalo bdelým a žiarivým, už nebolo slepé a hluché voči tomuto životu. Už žiadne nezmysly, masky, predstieranie, ignorovanie seba a svojich pocitov. Už žiadne posudzovanie a kritika seba samej. Je pravda, že je to proces, ktorý vo mne beží celý môj život. Pamätám si, že už ako dieťa som v sebe mala tú túžbu byť len SEBOU. No na to jednoducho nebol priestor. Škola, priatelia, táto obrovská sila zvonku ma tvarovala do podoby, ktorá zapadala do spoločnosti okolo mňa. Odlišovať sa bolo veľmi nepríjemné! A tak, tá pravda o tom, kým naozaj som, zostávala ukrytá v kúte, ustráchaná ukázať svoje skutočné svetlo a podstatu. Z času na čas prenikli na povrch nejaké známky života, no to nestačilo. Snažila som sa ísť smerom, ktorým kráčali „všetci“ a dopadlo to pre mňa katastrofálne.

A tak som sa prebudila. V jednom momente, po narodení môjho štvrtého dieťaťa, sa niečo zmenilo a sled ďalších udalostí ma priviedol k slobode. Otvorila som sa Ceste*, intenzívnej a hlbokej technike vedúcej k oslobodeniu z minulých emócií a tráum, ktoré som si v sebe niesla. Potom nasledoval seminár Cesta pre ženy a tam som po prvý krát ochutnala tú slobodnú a skutočnú Alison, ktorú som niekde v hĺbke poznala a chutilo to vynikajúco! A potom prišla Donna Divina…

Donna Divina bola pre mňa výnimočným zážitkom. Bolo to kúzelné. Len čo som vstúpila do tej energie, všetky vrstvy ihneď opadli a ja som vkročila do SEBA… nekonečnej, nespútanej veľkosti, ktorá čakala na svoje objavenie! Cítila som sa prepojená so všetkým okolo seba a obrovskú silu, ktorá prenikala z mojich hlbín. Áno, konečne!!! Túžila som po tomto tak dlho! Moje telo ožilo, všetky moje bunky vibrovali v súlade s tou úžasnou hudbou. Všetko v mojom vnútri oslavovalo! Pozerala som sa do očí druhých žien, ktoré tam so mnou boli a videla som ich vlastnú podstatu, ktorá bola slobodná a otvorená. A bolo to také jasné… toto je Božská práca a to je to, čo ženy potrebujú.

A čo bolo po seminári? Návrat do „skutočného sveta“? Pamätám si, ako som šoférovala domov a zastavila sa na odpočívadle. Cítila som sa ako Bohyňa kráčajúca davom, moja energia vyžarovala všade navôkol. Časom tento svet a jeho ruch a predstavy mali na mňa svoj vplyv. Teraz však potrebujem iba chvíľku na to, aby som sa spojila s tou obrovskou silou a energiou, s Božskou Ženou, ktorá žije v mojom vnútri, uvoľnila sa a kráčala ďalej. A ako samé viete, život sa mení, prichádzajú výzvy, no musím povedať, že teraz je môj život oveľa lepší. Prijímam všetko, čo mi do cesty prichádza a viem, že ako Žena Bohyňa mám tú moc a spoluvytváram svoju realitu. Moje dve najväčšie prekážky – hra na Obeť a Súdenie – už viac neexistujú. A za to ďakujem Donne Divine.

Teraz si vychutnajte pieseň (nižšie) a hneď potom začíname! Stačí obrátiť stranu…

Pieseň – „The Peace Chant” (Pieseň pokoja)- Jennifer Steed