Prečo táto kniha?

“Táto radosť, ktorú mám – svet mi ju nedal, svet mi ju nemôže ani vziať.”
– Shirley Caesar

Je čas povstať!

Viac ako 5000 rokov žijeme vo svete, v ktorom dominujú muži – alebo inými slovami, mužská energia. To nie je ani dobré, ani zlé. Je to len fakt.

No je tu zopár problémov:

Väčšina žien má problém nájsť si v tomto svete svoj priestor. Buď sa z nich stanú veľmi silné a maskulínne ženy – a potom v nejakom štádiu vyhoria – alebo sa vzdajú alebo hrajú tichú obeť alebo hľadajú niečo kdekoľvek na svete alebo to vyvažujú jedlom, liekmi, alkoholom, sexom alebo čímkoľvek iným.

Ženy zabudli, kým sú. Bojujú. Snažia sa byť vzorom spoločenských rolí: robia veľa vecí naraz, budujú si kariéry a rodiny, stávajú sa slobodnými matkami alebo viacnásobnými matkami, preberajú zodpovednosť, hľadajú romantické a vášnivé vzťahy a hľadajú duchovné a všeobecné naplnenie.

Mnoho žien sa vzdalo. Prečo? Pretože tú úlohu, ktorú od nich tento svet požaduje, je nemožné splniť! Supermatky, supermilenky, supermodelky, supernežné, supersexy, superúspešné, super všetko! A ten boj, aby „boli všetkým“ iným, len nie samými sebou, spôsobil, že ich vnútorné svetlo sa natoľko utlmilo, že takmer prestalo žiariť.

V mestách, ktoré navštevujem, stretávam mnoho žien so zhasnutými svetlami.

To pôsobí môjmu srdcu bolesť. V minulosti som bola jednou z nich. Je naozaj čas to zmeniť!

Nadišiel čas. TERAZ! Skvelá správa!

Ako Ženy sme vyskúšali všetko, aby sme našli náš priestor, postavenie a miesto v tomto mužmi vytvorenom svete. Urobili sme všetko možné preto, aby sme zapadli, aby to fungovalo, aby sme napravili seba samé a udržali krok s tempom moderného sveta – a naozaj to robíme najlepšie, ako za daných okolností vieme.

Táto „snaha, aby to fungovalo“ je ďalším potvrdením našej sily a ešte silnejším dôkazom lásky. Aj keď hlboko v sebe vieme, že tento svet je v nerovnováhe a naozaj potrebuje zmenu k lepšiemu, naďalej milujeme, modlíme sa a sme vzormi v našich malých alebo väčších svetoch … a, čo je smutné, väčšina z nás mlčí. Čo môže žena zmeniť?

Existuje presvedčenie: Jedna žena nezmôže veľa, jedna žena veľa nezmení. Pravdou však je, že žena vlastne dokáže všetko – pretože Ona je všetkým. No nateraz to zostáva konceptom.

Mojím zámerom v tejto knihe je to, aby na jej konci to už viac nebol iba koncept, ale konkrétna realita vášho života. Ona dokáže všetko – pretože Ona je všetko!

Je to veľký cieľ, no už veľakrát som videla, ako sa uskutočnil. A určite sa to udeje aj vám. Jediné, čo potrebujete urobiť, je čítať túto knihu, naozaj sa otvoriť a vpustiť ju dovnútra, použiť ju, robiť navrhované cvičenia a následne sa otvoriť ešte viac, obrátiť sa tvárou v tvár výzvam, emóciám, presne vo chvíli, keď cítite, že už nevládzete urobiť ďalší krok. Takto sa STANETE týmto odkazom, ba čo viac, stanete sa energiou tejto knihy.

Prosím vás, aby ste BOLI – sebou samou. Ak vám niekedy niekto povedal, že nie ste v poriadku taká, aká ste, tak ja vám teraz hovorím … boli to klamári! Vy ste v poriadku, presne taká, aká ste.

Viem, že sa vám to podarí. Vy zistíte, že Ona zmôže všetko. Stalo sa to mne a ďalším Ženám Bohyniam na celom svete.

Čo ak ste boli v poriadku celý ten čas, aj keď všetko okolo vás naznačovalo, že to tak nie je? Čo ak by ste boli v poriadku, aj keď ste depresívne, zlostné, plné nenávisti a zúrivosti, alebo keď máte pocit, že neznášate svojho muža a svoje deti, keď si nenájdete dobrú prácu? Čo ak by ste boli v poriadku, aj keď ste choré, potratíte alebo máte menštruačné bolesti? Čo ak by ste boli v poriadku celý ten čas a všetky tieto a tisícky ďalších symptómov by len jasnou rečou hovorili, že …

• vy ste v poriadku a svet je pomýlený?

A keďže bežným spôsobom riešenia našich problémov a výziev, s ktorými sa ako ženy stretávame, je, že si hľadáme náš priestor v tomto modernom svete vytvorenom mužmi …

(Áno, bol vytvorený mužmi! Je to už 5000 rokov, čo riadia túto planétu. Aj keď bolo feministické hnutie odvážny a úžasný počin, nezmenilo vôbec nič v súvislosti s naším vnútorným svetom. Naše odvážne feministické sestry pre nás chceli „rovnocennosť“ a naše životy svojím bojom, protestmi a udivujúcou silou, ktorú dali dohromady, výrazne vylepšili. V skutočnosti sa však okrem toho, že žijeme v pohodlnejšej väzenskej cele, nič iné nezmenilo.)

… čo ak by sme sa zastavili? Čo ak by sme zastavili to hľadanie nášho priestoru v tomto svete? Čo ak by sme zastavili to hľadanie priestoru vonku, mimo seba?

Pravda je…

…. že žiaden neexistuje.

V tomto mužskom svete nie je priestor pre ženy.

Všetko hľadanie a pátranie je mrhaním energie!

My nie sme tie, ktoré sú pomýlené, svet je pomýlený.

Nie je to náš svet.

Čo ak by sme naše životy vytvorili ženským spôsobom?

Čo ak by sme sa my, ako ženy, sústredili výlučne na vytvorenie sveta ženským spôsobom?

Namiesto boja proti tomuto mužskému svetu alebo snahy ho zlepšiť alebo snahy zapadnúť a urobiť tento svet tým „pravým“ pre nás, čo ak by sme sa jednoducho zastavili, práve tu a práve teraz?

Čo ak by sme si vytvorili náš vlastný, ženský život?

Jedna po druhej.

A potom všetky spoločne. Ako ženy tvoríme polovicu celého obyvateľstva, dokonca možno aj viac. Keď sa spojíme, neexistuje nik, kto by nás mohol zastaviť, aby sme pretvorili tento svet ženským spôsobom.

Naháňa vám to strach?

Nemusí. Pretože predtým, než sa spojíme globálne, musíme najprv vytvoriť jednotu vo vnútri seba. Vrátiť sa domov k žene bohyni, ktorou sme. A táto žena bohyňa, ktorá nás volá domov a trpezlivo na nás čaká, je vo svojej podstate čistou láskou. Ona nie je vojnou. Nesúťaží. Je jednotou. Ona chce pre život len to najlepšie… Ona je životom. Chce víťazstvo pre tento svet, víťazstvo pre seba, pre svojich milovaných a svoju rodinu, víťazstvo pre každého okolo Nej, víťazstvo pre zvieratá a víťazstvo pre Matku Zem.

Dokonca aj muži sa budú z tejto zmeny tešiť. Niektorí možno budú odolávať, no iba zo strachu. Láske vzdorujeme vždy iba zo strachu.

Mnoho mužov to bude podporovať. Táto planéta nám už horí pod nohami a mnoho mužov to cíti a my, ako ženy, máme kľúč k tomu, aby sa niečo zmenilo. VŠETKO je už v našom vnútri.

2. Vykúpenie

Aj teraz si pamätám na ten deň a ten pocit. Sedím na veľmi studenom, nízkom betónovom múre v meste plnom hlučnej, niekedy až škriekajúcej uponáhľanosti. Je skorý marec a ulicami sa preháňa veľmi chladný a nepriateľský vietor, ktorý sa odráža od vysokých budov stojacich okolo námestia, kde práve sedím. Nevnímam uponáhľanosť okolo mňa … Jediné, čo vnímam, je chlad prenikajúci zo studeného betónu do mojej maternice a zničujúcu túžbu mojej mysle: „nech tento chlad do mňa vstúpi a navždy ma vezme odo mňa samej!“ Áno, najradšej by som so svojím mizerným životom skoncovala tu a teraz.

Ešte pred malou chvíľou som bola v jednej z tých vysokých a sterilných, neosobných budov s doširoka roztiahnutými nohami a asistovala, bdelá a pri plnom vedomí, pri dobrovoľnom potrate svojho dieťaťa. Áno, urobila som to. A prajem si, aby sa to nikdy nestalo. Aby som nikdy neotehotnela. Prajem si, aby bol môj život iný. Tak veľmi si to prajem, no žiadne prianie nevezme naspäť to, čo sa práve stalo. Cítim sa ako vrah. Už nikdy viac si nič nezaslúžim.

Po niekoľkých dlhých minútach strávených na tomto múre vstanem. Moje telo je úplne bez života. Zostal len sivý a otupený robot a ja viem, že pôjdem ďalej, budem fungovať a starať sa o svoje dve nádherné živé deti a budem spoločníčkou svojmu partnerovi a otcovi mojich detí, ktorého som prestala milovať. V mojom živote už viac nie je miesto pre radosť. Budem robiť len to, čo musím. Plniť si svoje povinnosti s tichou túžbou v mojom srdci, aby ten ľadový chlad, ktorý prenikol do môjho tela, skôr či neskôr ukončil moju mizernú existenciu. Už si viac nezaslúžim byť šťastná – nikdy!

Možno sa teraz pýtate, prečo? Prečo žena žijúca v dnešnom modernom svete padla tak nízko? Prečo sa viac nevzdelávala, neobrátila na rôzne zdroje, nevyhľadala viac podpory a nevyužila to pole slobody a nekonečných možností, ktoré dnes žijeme? Ako to, že nevie, ako predísť neželanému tehotenstvu alebo ako to, že nevie, čo má urobiť, aby predišla potratu, keď sa to už stane?

Potratom som si prešla v plodnom veku. Tiež som prirodzeným spôsobom porodila tri deti. Kvôli potratu som v srdci cítila nesmiernu ťažobu a väčšinu života so prežila ako robot, tak veľmi som sa hanbila priznať si túto hroznú pravdu. Verte mi, urobila som všetko preto, aby som predišla neželanému tehotenstvu. Brala som antikoncepciu, z ktorej som vracala a bolo mi zle každú jednu minútu dňa aj noci. Dokonca ani zmena liekov nepomohla môjmu čudnému a precitlivenému telu. Skúsila som teliesko, ktoré len spôsobilo infekciu maternice a zakaždým, keď som si ho nechala vložiť, som skončila s vysokými teplotami v nemocnici, aby mi ho zasa vybrali. Pesar, ktorý ma zradil a aj napriek nemu som otehotnela. A kondómy, tie zvykli prasknúť práve počas plodných dní. Znovu tehotná.

Som verná a čestná žena. Som oddaná svojmu mužovi … Nemám žiadne vedľajšie vzťahy, nemám známosti na jednu noc. A neviem sa milovať bez lásky. Takže? Mám len smolu?

Keď som otehotnela s mojou najmladšou dcérou, oznámila som to telefonicky jednému môjmu klientovi. Bol prekvapený a potom mi povedal: „Znovu? Veď už máš dve deti. Ľudia, ako ty, sú ako králiky!“ Jeho reakcia ma šokovala a hlboko sa ma dotkla. Takisto som zistila, že sa hanbím, keď sa milujem so svojím mužom. Uvedomila som si, že náboženstvo, aj keď nevyznávam žiadne konkrétne vierovyznanie, do mňa vtlačilo presvedčenie, že telo je skazené. Že, ako žena, som stelesnením hriechu a hriešnica. Bol toto dôvod, pre ktorý som tajila moje zlyhanie v oblasti ochrany pred neželaným tehotenstvom? Preto som bola v mojom žiali osamelá, hlboko potlačená a odpojená od môjho nenarodeného dieťaťa?

V tomto rýchlom svete neexistuje priestor, v ktorom by žena mohla cítiť bolesť zo zničujúcej straty po potrate alebo pôrode mŕtveho dieťaťa, či už dobrovoľnom alebo spontánnom. Očakáva sa, že hneď potom bude fungovať naplno. Tieto potlačené pocity vo vnútri hnijú a od tej chvíle určujú jej život.

Toto sa mi stalo. Som jednoducho veľmi plodná žena a teraz už aj zdravá, plná radosti a energie. Plná života a tiež sily. No po potrate som postupom času bola ženou čoraz menej. Energeticky som sa stala mužom. Podľa mňa si aj tak žili lepšie!

Dnes už o tom môžem hovoriť slobodne. Uzdravila som sa a moja krása je späť. Našla som pokoj a úplnosť. Pocítila som všetko odpustenie, od všetkých, ktorých sa to týkalo, dokonca som dokázala odpustiť aj sebe samej. Nielen v mysli, hovorím o skutočnom odpustení, z hĺbky nekonečného srdca. Teraz žijem život svojich snov. No v minulosti to tak nebolo.

To, čo mi chýbalo, bola Ženská Múdrosť. Neviem, ako vám, no mne ju moja mama neodovzdala. Ani ona ju nemala. Ani jej matka. Ani jej stará mama. A takto to pokračuje, späť do zabudnutej histórie starých čias. Bola som sama a osamelá, bez iných žien, ktoré by ma podporili a pomohli alebo by tam pre mňa jednoducho boli. A ženy okolo mňa boli tiež osamelé a opustené. Každá pohltená vlastnými zápasmi a výzvami. V tých dňoch sme ani len nemali odvahu hovoriť pravdu. A väčšina z nás nemá odvahu alebo možnosť hovoriť pravdu ani dnes.

Nie je to paradox? Žijeme v dobe, keď je všetko možné. Informačný vek smeruje k ére uvedomenia. A predsa, mnohé z nás sa oddelili a odpojili viac než kedykoľvek predtým. Každá jedna z nás rieši svoje ťažkosti sama. Ako sa hovorí: „Špinavú bielizeň perie za zavretými dverami, v kruhu rodiny.“ No aj rodina je rozdelená. Takže „špinavá bielizeň“ zostáva špinavou väčšinu času. A spôsobuje, že pre mnohé z nás sa život stáva neznesiteľným.

Keby som vtedy vedela to, čo viem dnes, k žiadnemu potratu by nedošlo. Ak by som mohla rozprávať o svojej pravde v kruhu druhých otvorených a vedomých žien, mohla mať ich prítomnosť, kúzlo a zdroje, ktoré s úctou prijímam dnes, mnohé z mojich najtmavších a hlboko pochovaných tajomstiev by mohli vyjsť na povrch. Ak by som vtedy mala k dispozícii Múdrosť Ženy, nepísala by som teraz tieto riadky. Múdrosť Ženy obsahuje všetko… pravdu o láske, zdraví, náboženstve, sexe, posvätnom ženskom tele a živote vôbec.

Múdrosť Ženy je a bola ukrytá po tisícročia. Považovala sa za nebezpečnú a bola potláčaná. Dokonca aj niektorým ženám naháňa strach! Je to divné? Ani nie, desať miliónov* najsilnejších žien bolo v minulosti upálených na hranici a spomienka na tieto duše stále žije v našom vnútri. Nezáleží na tom, či si to uvedomujeme alebo nie. Päť a viac tisíc rokov utláčania žien žije v našich bunkách a my túto ťažobu nesieme so sebou – kolektívne ako ženy aj ako muži.

Dobrá správa je, že to môžeme zmeniť. Je čas vstať a znovu sa spojiť s našou ženskou silou.

Ešte lepšou správou je, že toto prepojenie nie je vôbec hrozivé. Ženy sú vo svojej skutočnej podstate čistou, bezpodmienečnou láskou. Keď sme v spojení s touto láskou, lieči sa celá planéta.

Jedna žena po druhej.

Žiadna žena na tejto planéte by už nikdy nemala znovu zažiť potrat. Nie je to nutné! Žiadna žena by už nemala byť zneužitá. Nie je to nutné! Žiadna žena by už nemala byť menej alebo druhá alebo tretia alebo závislá na mužovi. Žiadna žena ani žiadne iné stvorenie na tejto zemi by už nemalo hladovať. Všetko sú to zbytočné (prepáčte, muži!), mužmi vytvorené situácie. Je jednoduché to zmeniť – ženským spôsobom. Iste, nie je to ľahké. Ale veľmi jednoduché.

To je ďalším dôvodom pre túto knihu. Je čas, aby som prehovorila a povedala svojim sestrám, čo som objavila. Veľmi jednoduchý a prirodzený proces a cestu k spojeniu sa s tou úžasnou ženou, ktorou ste. Skrze hanbu, vinu, zúrivosť, odpor, smútok, depresiu, kompenzujúcu snahu o dosiahnutie úspechu, spotrebu a „syndróm predstierania, že sme lepšie“, áno, dokonca aj cez nenávisť, smrť – až k nekonečnej láske a radosti. Priamo k ženskej sile a kráse. Celý svet čaká na to, kým sa to stane.

Bolo mi ukázané, že môžem byť vykúpená zo svojej temnej minulosti „takzvanej“ vrahyne. Uzdravenie našich zranení je možné, tu a teraz. Opätovné spojenie s Múdrosťou Ženy je možné, tu a teraz. Spoločne môžeme urobiť obrovskú zmenu.

Ona žije vo vnútri nás. Volá nás domov. Ona je ty a ja. Ninya a ja sme – v milujúcom objatí ďalších Žien Bohýň – našli jednoduchý a silný spôsob, aby sme sa do Nej znovu „vtelili“, umožnili Jej naspäť získať svoju svätyňu, ktorou je posvätné ženské telo. Aby sme Ju vypustili z väzenia.

Existuje mnoho ďalších žien pracujúcich na tomto posvätnom „projekte“. Nie sme samé! Odvážim sa povedať, že vďaka požehnaným okolnostiam sme ja a moje milované sestry našli skratku k tomu, aby sme žili ako Jej vyjadrenie. A zhodli sme sa na tom, že teraz je čas vám o tom povedať.

Nech sa vám v živote stalo čokoľvek, dajte do von! Najtemnejšie hriechy, najhlbšie ukrytá bolesť, odhaľte to vzduchu okolo vás. Nemusíte to robiť osamote. Vaše sestry tam budú s vami a je to oveľa ľahšie ako si myslíte.

Rada hovorím „urob to, aby si uveril“.

To, čo sa ráta – to jediné, čo sa ráta – je vaša vlastná osobná skúsenosť!

To, čo sa ráta, je vaša obnovená sila, váš život v slobode. Preto čítate túto knihu.

Rozhovor s Ňou – Prekážka číslo dva

Ona je jedinou realitou v mojom vnútri.

Chce telo.

„Daj mi telo!“ šepká.

Chce priestor, okrúhly, prirodzene plynúci posvätný priestor, kde sa môže Ona cítiť ako doma, kde sa bude stretávať so ženami a umožniť im, aby sa oni stretli s Ňou. Toto hľadanie priestoru tam stále bolo, hľadanie, pátranie, túžba po mojom priestore, priestore, aby som mohla byť tým, kým som. Vytvorila som si toľko miesta, koľko som mohla a stále to nebolo dosť. Teraz to chápem. Je to o tom, aby som Jej vybudovala fyzický priestor, v novom svete. Pre Ňu neexistuje žiadne miesto v tomto starom svete, nikde. Ona chýba v dome, chýba v práci, chýba vonku, v domoch, kostoloch, inštitúciách. Už Ju neobsahujú. Toto je svet ovládaný mužmi. Ona chce opustiť túto zem, je frustrovaná, vlastne sa cíti bezmocná. Potom si uvedomí, že je tu príliš málo uvedomenia, tento svet je ako prázdna púšť. Chce sa vzdať, strčiť hlavu do piesku, dokonca pustiť aj tú túžbu po vlastnom priestore!

Nie je to takmer nemysliteľné? Vytvoriť pre Ňu bezpečný a výlučne ženský priestor? Mníšky a kňažky ho majú, no reálny svet? Kričí. Chcem svoj priestor! Chcem, aby aj bežné ženy boli ako kňažky. Je čas. A možno by názov tejto knihy mal byť:

„Ako sa obyčajné ženy stali kňažkami. Silnými tvorcami svojej vlastnej reality ženskou cestou. Ďalšia voľba k súčasnému prevládajúcemu názoru, že „Boh je mužom a ty urob to, čo ti poviem“.

Ako nájsť ženský priestor, Jej vlastný priestor, vo svete, kde je poväčšine priestor iba pre mužské energie, je veľmi dôležitá otázka, ktorá v tomto období silnie.

Ako pretvoriť náš život ženským spôsobom, dať definitívnu bodku za skrývaním sa a/alebo vzdaním sa?

„Ja chcem svätyňu! Chcem súkromný, posvätný ženský, plynúci, mäkký a luxusný, farebný a veľmi široký priestor, pre Mňa! A pre všetky Ja vo vnútri Ženských Tiel!“ kričí.

Ale, kto to vybuduje? Mám pocit, že to nezvládnem, som len žena, na vybudovanie svätyne potrebujem architekta a mužskú energiu. Ja to nezvládnem.

Ona kričí: „Na začiatok stačí stan!!! Zjednoť sa so sestrami! Keď vás bude viac ako jedna, všetko bude ľahšie. Tam, kde ste viaceré, prebývam ja. A všetko vám bude včas odhalené. Teraz choď a začni budovať miesto pre mňa. Fyzický priestor, tu v tomto svete.“

Pretože ty a ja – sme jedno. Ona je mnou a ja som Ňou. A ty tiež, drahá čitateľka!

A predtým, než obrátiš stranu, možno by si si rada vypočula (a zatancovala na) túto pieseň – India Arie, z albumu Acoustic Soul.

*Koľko čarodejníc bolo upálených? Podľa knihy Davida A. Plaisteda Odhad počtu zabitých pápežstvom v stredoveku:

V priebehu dvoch alebo troch storočí, mnoho protestantov poskytovalo hodnoty týkajúce sa celkového počtu ľudí zabitých priamo alebo nepriamo pápežstvom počas stredoveku. Uvádzané čísla zahŕňajú 50 miliónov, 68 miliónov, 100 miliónov, 120 miliónov a 150 miliónov. Rímski katolíci zvyčajne uvádzajú oveľa menšie hodnoty. Veľakrát sú tieto hodnoty uvedené bez informácie o tom, odkiaľ pochádzajú alebo ako boli vyrátané.