Mala som to šťastie, že som mala a stále mám milujúcich rodičov, ktorí pravidelne vyzdvihovali moju krásu a osobnosť. No to je rodina – pre nich budeme vždy nádherní. Avšak mimo tejto komfortnej zóny bola realita úplne iná.
Začalo sa to mojím pôsobením v súbore, kde som vždy bola tá, ktorá nie je dosť pekná, dosť štíhla, či naopak je príliš vysoká. Direktívny prístup trénerky vo mne vybudoval síce pevnú vôľu, no jej ostré slová o mojej nemožnosti (ktorá nemala nič spoločné s mojimi tanečnými schopnosťami) ma bodali do srdca a postupne som im začala veriť. Nakoľko som však tanec milovala, odísť som nechcela a zaťažovať tým rodičov už vôbec nie.
Môjmu sebavedomiu nepomáhali ani spolužiaci v škole či základnej, strednej alebo vysokej. Stále niekomu na mojom výzore niečo vadilo. Neustále posmešky na moju tvár či telo sa vrývali do mojej bunečnej pamäti. Deti dokážu byť veľmi kruté, to je pravda. Častokrát si neuvedomujú, ako dokážu svojimi slovami a skutkami zraňovať, väčšinou až keď je neskoro.
Bez sĺz ma nenechali samozrejme ani chlapci či muži, o ktorých som prejavila záujem. Pravidelné odmietnutia s nemiestnymi poznámkami mi dávali v puberte riadne zabrať. A tak som naozaj pomaličky a postupne uverila tomu, že nie som dosť atraktívna pre ľudí okolo mňa a samozrejme tým pádom ani sama pre seba.
Nakoľko som prestala veriť v svoju prirodzenú ženskú krásu a postrádala sebalásku k svojmu telu, začala vystupovať do popredia moja mužská stránka. Musela som byť stále tá silná, dominantná, agresívna. Nemohla som ukázať zraniteľnosť, či slabosť. Chýbala mi akákoľvek nežnosť. Podstatné bolo ustáť každú situáciu, nenechať sa nikým a ničím zlomiť. A keď sa náhodou našla osoba, ktorá sa o to chcela pokúsiť, moja pevná bariéra ešte zosilnela. Ženy sa ma báli, odchádzali mi zo života kamarátky. Kariérne som rýchlo rástla, so svojou energiou a dominanciou som vo veľmi mladom veku zastávala manažérske pozície. Stal sa zo mňa muž v ženskom tele. Stratila som akýkoľvek kontakt so svojou vnútornou ženou!
Aby toho nebolo málo, trpela som roky rôznymi menej či viac závažnými ochoreniami. A poviem vám jedno, je veľmi ťažké mať rada telo, ktoré vás stále bolí.
Myslím, že je absolútne jasné, prečo som sa rozhodla ísť na ženský seminár Donna Divina. Napriek dlhoročnej práci v oblasti osobného rozvoja som stále cítila, že korene chýbajúcej sebalásky sú veľmi hlboko a je naozaj načase ich nájsť a vytrhnúť. Donna Divina mi zmenila život. Seminár je zostavený absolútne dokonalo, pokrýva každú oblasť ženského života. Jej prezentérka Ariane Schurmann je žena s veľkým Ž. Počas celého semináru nemáte pocit, že vy ste účastník a ona je niekto viac. Svoje srdce, pocity a zážitky vám ponúka na dlani, absolútne otvorená každej jednej žene v miestnosti.
Sila ženskej energie, ktorú som cítila zo všetkých zúčastnených duší mi otvorila moje srdce. Po dlhých rokoch som si dovolila byť zraniteľná a slabá, a to pred očami absolútne neznámych ľudí. Naučila som sa milovať svoje telo také, aké je, bez ohľadu na reči všetkých ostatných. Prijala som sa so všetkými pozitívnymi, no i tými temnými, negatívnymi stránkami. Objavila som v sebe svoju vnútornú ženu, ktorá bola roky potláčaná a uväznená. Dnes je slobodná a ja ju každý deň počúvam. Či sa chce smiať, či chce plakať, kričať, byť emocionálna, byť nežná, byť sama, byť v spoločnosti, byť dieťaťom, či dospelou ženou – všetko je tu pre ňu. Život je oveľa jednoduchší a krajší, keď ho žijete naozaj zo svojej podstaty.
Dnes som vďačná za všetko vyššie spomenuté, lebo by som možno nikdy nenaskočila na cestu osobného rozvoja či zdravého životného štýlu a nikdy by som možno neobjavila svoju skutočnú podstatu.
Viem, že podobný život, starosti, problémy prežívajú mnohé ženy. A preto vás všetky vyzývam – nájdite svoju Donnu Divinu a prídite na seminár! Váš život sa diametrálne zmení…
Monika Hodasová